Výživa dieťaťa

Výživa dieťaťa je nesmierne dôležitá kapitola v živote rozvíjajúceho sa dieťaťa, ktorého celkový duševný (emočný) i fyzický (zdravotný) rozvoj je do vysokej miery ovplyvnený práve kvalitou výživy.

Nie je náhoda, že deti sa stávajú hyperaktívne, neposlušné až nezvládnuteľné. Môže za to aj kvalita výživy, ktorá ovplyvňuje ich vnútorný telesný stav najprv po zdravotnej stránke (alergie, narušená imunita, neustálená hladina cukru v krvi, iné) a následne potom po duševnej stránke (vzorce správania).

Ak chcete aby sa vaše deti zdravo rozvíjali po duševnej i fyzickej stránke, musíte pre ne zabezpečiť aj kvalitné zdroje výživy a vybudovať u nich správne zvyky. Okrem toho im musíte pomáhať rozpoznať čo je skutočné jedlo a čo špičkový marketing potravinových spoločností (od potravín v supermarketoch až po fast food reštaurácie).

Základ Výživy

Základom akejkoľvek výživy by mala byť pestrá a vyvážená strava, ktorá obsahuje dostatok vhodných sacharidov, bielkovín, tukov, vlákniny v kombinácii s dostatočným pitným režimom. V prípade, že dieťa nekonzumuje potrebné množstvo bielkovín, môžu byť proteínové nápoje ich vhodným zdrojom. V tom prípade sa je potrebné okrem množstva zamyslieť aj nad kvalitou zdroja bielkovín.

Pre zdravý rast a vývoj je treba, aby aspoň 40 % všetkých bielkovín v detskej strave bolo živočíšneho pôvodu, ale ako optimálna hodnota sa uvádza 50-70 % bielkovín.

Množstvo bielkovín, ktoré deti denne potrebujú, sa líši nielen podľa veku, ale i podľa pohlavia a pohybových aktivít dieťaťa. Nedostatok bielkovín totiž vedie nielen k problémom s rastom a vývojom, ale môže spôsobiť aj zníženie imunity či spomalenie regenerácie po športovom výkone.

Pokiaľ dané množstvo bielkovín nestíha dieťa doplniť bežnou stravou, môžu prísť na rad proteíny pre deti. Ako zdroj bielkovín sa nedoporučuje bielkovina sója kvôli obsahu anti-nutričných látok, ktoré znižujú a blokujú možnosť využitia iných dôležitých látok, ako sú vitamíny alebo enzýmy. Sója sa navyše radí medzi alergény a existuje okolo nej celá rada kontroverzných štúdií.

Čo sú to bielkoviny?

Bielkoviny (proteíny) môžeme označiť za stavebné látky organizmu, pričom majú celú radu nezastupiteľných funkcií. Sú dôležité pre tvorbu buniek, prenos najrôznejších látok v tele, imunitu a svaly. Kvalitu bielkovín určuje zastúpenie aminokyselín z ktorých sú bielkoviny zložené. Existuje 22 aminokyselín, z nich je 8 pre dospelých tzv. esenciálnych a pre deti dokonca 10. Esenciálne aminokyseliny si ľudské telo nevie vytvoriť samo a musí ich prijať zo stravy. Pre detský organizmus je esenciálnych aminokyselín viac z toho dôvodu, že detský organizmus rastie a vyvíja sa.

Esenciálne aminokyseliny: Lecin, Isoleucin, Lysin, Valin, Metyonin, Threonin, Tryptofan, Fenylalanin + pre deti Histidin a Arginin

Bielkoviny rozdeľujeme podľa zastúpenia jednotlivých aminokyselín a ich vzájomného pomeru na plnohodnotné a neplnohodnotné. Plnohodnotná bielkovina obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny, naviac vo vzájomnom pomere. Ako plnohodnotné môžeme označiť všetky bielkoviny, ktorých zdrojom sú potraviny živočíšneho pôvodu, teda mäso, mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Zdrojom rastlinných bielkovín sú najmä strukoviny, obilniny, orechy a zemiaky. Rastlinné bielkoviny všetky esenciálne aminokyseliny v potrebnom množstve neobsahujú, takže ich označujeme ako neplnohodnotné.

Zdroje bielkovín

Ako zaistiť deťom dostatok bielkovín? Množstvo bielkovín sa nerovná množstvu skonzumovanej potraviny, ktorá je ich zdrojom. Je teda veľmi dôležité mať aspoň základnú predstavu o tom, ktoré potraviny sú na bielkoviny bohaté. Napríklad 100 g kuracích pŕs neobsahuje 100 g bielkovín, ale iba 22! Zbytok je zložený z vody, tukov a minerálnych látok.

Potravina	Váha/veľkosť/balenie	Obsah bielkovín
Grécky jogurt	220 g	23 g
Cottage cheese	100 g	12 g
Švajčiarsky syr	30 g	8 g
Vajcia	1 väčšie vajce	6 g
Mlieko	1 pohár	8 g
Srvátkový proteín	1 odmerka	24 g
Hovädzí stejk	100 g	25 g
Bravčové karé	100 g	27 g
Kuracie prsia	100 g	26 g
Tuniak	100 g	28 g
Losos	100 g	25 g
Fazuľa	100 g	20 – 25 g
Šošovica	100 g	25 g
Mix orieškov	60 g	6 g
Špargľa	100 g	2,2 g
Slnečnicové jadierka	1 polievková lyžica	2 – 5 g
Hummus	100 g	6,5 g
Arašidové maslo	32 g	8 g
Sardinky v konzerve	100 g	25 g
Grapefruit	1 ks	2 g
Nesladený kakaový prášok	1 čajová lyžička	1 g
Avokádo	1 ks	4 g
Ovsené vločky	1 šálka	6 g
Zelené fazuľky	100 g	6 g
Morčacie prsia	100 g	26 g

Vplyv nedostatku bielkovín na detský organizmus

Nedostatok bielkovín v období tehotenstva a kojenia v jedálničku mamičky môže znamenať spomalenie rastu a vývoja dieťaťa alebo jeho zníženú imunitu. Pokiaľ mamičky stravujú svoje deti podľa zásad vegánstva, hrozí im riziko spojené s príjmom veľkého množstva stravy, najmä ovocia (čiže sacharidov), čo následne spôsobuje vyššiu hmotnosť pri nízkom vzraste dieťaťa. Menší rast sa týka všeobecne detí až do 10 rokov. Vysvetľuje sa väčšinou obmedzenou kapacitou detského žalúdka, ktorý má problém prijať väčší objem stravy, ktorý vegetariánstvo vyžaduje. Pri obvykle nižšom energetickom obsahu tejto objemnej stravy dochádza k tomu, že má dieťa pocit sýtosti i pri nedostatočnom príjme energie. Takéto výživové smery môžu pre detský organizmus znamenať zbytočnú záťaž a viesť k nedostatku celej škály látok a to najmä bielkovín .

Na čo si dať pozor

Nedostatok bielkovín, ku ktorému môže prísť u vegetariánskych detí, sa prejavuje u malých aj dospievajúcich jedincov predovšetkým pomalým vývinom kostrového svalstva. Ďalej často dochádza k zníženej odolnosti proti niektorým nemociam, a to v dôsledku oslabenia imunitnej obrany. Nedostatok bielkovín spôsobuje aj zlé hojenie rán, zníženie „životnej energie“ a vznik rôznych psychických porúch (depresií).

Veľký deficit bielkovín pri dostatočnom energetickom príjme spôsobí pokles albumínu (druh bielkoviny) v krvi, čo môže viesť k častejšiemu výskytu rôznych chorôb a infekcií. Hlavnými patologickými prejavmi sú degenerácia kostrového svalstva a spomalenie telesného a duševného vývoja.

Aj pri konzumácií bielkovín platí zásada „všetko s mierou“. Dlhodobá nadmerná konzumácia bielkovín môže viesť k preťaženiu ľadvín a ich následným ochoreniam. K nadbytočnému príjmu bielkovín majú sklon predovšetkým športovci, ktorí chcú dosiahnuť väčšieho podielu svalovej hmoty a tým lepšieho výkonu.

 

Tabuľka potreby bielkovín v gramoch na 1 kg telesnej hmotnosti:

Vekové skupiny	Potreba bielkovín (g/kg hmotnosti)
Dojčatá – materské mlieko	2,0
Dojčatá – umelé máhrady materského mlieka	2,5-4,0
Deti do 6 rokov	2,5-3,0
Deti 7-9 rokov	2,5
Deti 10-15 rokov	2,0
Dospievajúci 15-18 rokov	1,5-1,7
Dospelí	1,0-1,2
Tehotné ženy	1,5-2,0
Dojčiace ženy	2,0-2,5

Protein Fit 50

Je proteín špeciálne vhodný pre deti. Je chutný, ľahko sa zarobí, môže byť k dispozícii kedykoľvek a má výborné nutričné zloženie. Proteín je čistý a má odstránené všetky ťažko stráviteľné látky. Môže sa aplikovať do müsli, alebo ponúkať deťom, ktoré nechcú jesť. Obsahuje až 50% bielkovín a 38% sacharidov.