Na čo je prístroj určený?
Prístroj je určený pre neinvazívne vyšetrenie variability srdcovej tepovej frekvencie (HRV) a pre kvantitatívne hodnotenie autonómneho nervového systému (ANS) vrátane zhodnotenia priechodnosti ciev.
heart rate variability – variabilita srdečnej tepovej frekvencie
HRV je ukazovateľom biologického stárnutia. Členitejšie a širšie vlny sú znakom lepšieho zdravotného stavu. Stárnutím sa kolísanie zmenšuje.
Arytmia srdca – je porucha srdcového rytmu, pri ktorej dochádza k neadekvátnej srdcovej činnosti.
Príznaky sú búšenie srdca, nepravidelný chaotický tep, bolesť v hrudi, slabosť únava, pocit omdletia, strata vedomia, lapanie po dychu.
Tab. č.1
Parametre klesajú s vekom, stárnutie aktivitu ANS znižuje.
autonómny nervový systém
ANS – je súčasťou nervového systému a jeho hlavnou úlohou je udržiavanie stálosti ľudského tela. Pracuje nezávisle od nášho vedomia. Udržiava dychovú aj srdcovú frekvenciu, podieľa sa na hormonálnej a enzymatickej aktivite, na procese trávenia a vylučovania. Je zložený z 2 vetiev sympatiku (SNS) a parasympatiku (PNS), ktoré u zdravých ľudí sú v rovnováhe: 6:4, 5:5, 4:6.
Funkcia ANS ovplyvňuje relaxáciu a kontrakciu hladkých svalov, funkciu všetkých exokrinných a niektorých endokrinných žliaz, srdcový rytmus a niektoré metabolické pochody, čiže riadi činnosť vnútorných orgánov ako je srdce, pľúca, ľadviny, črevá, močový mechúr, pohlavné orgány. Ak je aktivita ANS nižšia, znamená to, že organizmus má zníženú schopnosť vyrovnávať sa so zmenami, ktoré prínášajú zmeny prostredia.
Ako sa dopracujeme k správnym hodnotám ANS?
Príznaky súvisiace s poruchami ANS
spôsobuje prevaha PNS a pokles sympatika. Čím je hodnota HF vyššia a LF nižšia, tým je aj index únavy vyšší. Prevaha aktivity sympatika (zvýšená hodnota LF) zvyšuje elektrickú nestabilitu srdca. Toto je pre organizmus charakteristika horšieho stavu. Vzniká nebezpečie hypertenzie, nepravidelnosti srdcového tepu, arytmia, prípadne i možnosť vzniku anginy pectoris, či infarktu.
Základné charakteristiky:
určuje sa po analýze všetkých stresových faktorov. Základná hodnota je 50. Hodnoty ukazujúce pod 50 predstavujú nižší stres, hodnoty nad 50 predstavujú vyššie stresové zaťaženie.
Ako zvýšime stresové skóre?
Stres je odpoveď nášho tela na zvýšenú záťaž.
Záťaž môže byť fyzická (choroba, nadmerná telesná námaha až vyčerpanie, úraz), či psychická (zvýšené emócie, strach z poníženia, straty zamestnania, neúspechu, odmietnutia, nepochopenia) a sociálna (rodinné problémy, problémy v práci, v partnerskom živote a v medziľudských vzťahoch).
Stres je prostriedok na prežitie. Pripravuje človeka na „boj či útek“. Aktivuje organizmus k obrannej reakcii. Obranné funkcie aktivujú svaly, ktorým sa dopravuje prostredníctvom krvi viac živín. Takto dôjde k odkrveniu vnútorných orgánov i kože. Telo sa maximálne koncentruje na možný budúci boj či útek. Tento stav je pre organizmus energeticky náročný, preto maximálne mobilizuje energetické zdroje a zásoby (krvný cukor, glykogén, svaly). Telo v tomto stave ohrozenia nie je schopné štandartným spôsobom spracovávať živiny (chýba dostatok krvi v zažívacom trakte, pretože je teraz sústreďovaná do svalov). Imunita, ktorá v tomto momente nie je dôležitá, klesá.
Prejavy stresu pozorujeme ako začervenanie alebo zblednutie, búšenie srdca, zrýchlený tep, zvýšený tlak, zrýchlený dych, potenie, pociťujeme zvieravý pocit v odkrvených orgánoch a pod.
Po zmiznutí stresového podnetu sa telo postupne vracia do normálneho stavu. V menšej miere stres neškodí, naopak umožňuje adaptáciu a zvyšovanie výkonu, prispôsobovanie sa ťažkým podmienkam. Telo sa s ním vyrovná. Pokiaľ však stres trvá dlhšie alebo sa často opakuje, dochádza k vyčerpaniu adaptačných mechanizmov, čo má za následok škodlivé následky pre telo a dušu. Dochádza ku vzniku psychosomatických ochorení. Psychická záťaž sa prejavuje chorobami, ktoré s ňou zdanlivo nesúvisia.
Dôsledkom stresu je možné sa brániť starostlivosťou o duševné a telesné zdravie, dodržiavaním zásad zdravého životného štýlu.
Poplachová reakcia – okamžitá reakcia na stres, vyplavenie stresových hormónov (uplatňujú sa hormóny: ADH-antidiuretický hormón, adrenalín, noradrenalín)
Adaptačné štádium – organizmus nemôže zostať v prvom štádiu, buď sa adaptuje alebo dochádza k vyčerpaniu. Pokiaľ sa adaptuje, vzniká nová hladina a organizmus tak môže obdobný stres ľahšie tolerovať. (uplatňujú sa hormóny: glukokortikoidy, aldosterón).
Štádium vyčerpania adaptačných mechanizmov – somatické prejavy (vznik ochorenia).
Počiatočné príznaky začínajú únavou, pokračuje slabosť, celková podráždenosť, časté infekcie, nevoľnosť, niekedy zvracanie, bolesti brucha, bolesti hlavy, tachykardia, palpitácia, poruchy spánku/nespavosť, hnačka, zápcha, nervozita, nechutenstvo, nezáujem o sex, zlosť, hnev, pesimizmus, postupne sa zvyšuje hladina krvného tlaku, hladina cholesterolu, dochádza k prekysleniu žalúdka.
Následne, to prispieva k rozvoju celej rady podmienok:
Ako dôsledok dlhodobého stresu sa vyselektuje stav depresie, zvyšuje sa závislosť od fajčenia, alkoholizmus, toxikománia, zvyšuje sa krvný tlak, kardiovaskulárne ochorenia, zhoršuje sa stav arteriosklerózy, žažívacie problémy, vzniká silné poškodenia organizmu, riziko vzniku rakovinného ochorenia, ochromenie imunity.
Uvedeným škodlivým vplyvom sa možné sa vyvarovať pomocou:
poukazuje na starnutie ciev a periférny stav prekrvenia tým, že analyzuje niekoľko minút detekciu signálu na špičke prsta. Pletyzmografická metóda je založená na princípe prechodu svetelných lúčov tkanivami vyšetrovanej oblasti. Zaznamenané informácie sú spracované do pletyzmografickej krivky.
Pletyzmografická metóda je založená na princípe prechodu svetelných lúčov cez tkanivo vo vyšetrovanej oblasti. Zaznamenané informácie sú spracované prístrojom a premietnuté do pletyzmografickej krivky, na ktorej je zoznam vyšetrenia v podobe pulzových vĺn.
Analýza pulzovej vlny sa využíva na zhodnotenie stavu ciev ako i ďalších ochorení resp. nástup a vývoj stavu organizmu.
Srdcová činnosť vyvoláva rytmické objemové zmeny, ktoré sú znázornené postupnou pulzovou vlnou. Pulzová vlna vzniká vďaka elasticite ciev pri sťahu srdca a vypudení objemu krvi do systémového krvného riečištia. Tým vzniká v cievnej stene tlaková vlna, ktorej rýchlosť je niekoľkonásobne väčšia ako tok krvi. Rýchlosť šírenia vlny je závislá na elasticite cievnej steny, ktorá môže byť následkom arteriálneho poškodenia znížená. Čím je elasticita menšia, tým je rýchlosť pulzovej vlny väčšia, tým viac sa musí srdce namáhať, o to viac je preťažované. Pulzové vlny sa líšia nielen svojou rýchlosťou ale i svojím tvarom. Pulzová vlna je tvorená 2 časťami. Prvá časť je vytvorená systolickou tlakovou vlnou, ktorá vzniká vypudením krvi z ľavej komory cez aortu a jej distribúciou do periferných oblastí. Druhá časť je utvorená odrazom postupujúcej pulzovej vlny (k odrazu dochádza na rozvetvených cievach, úsekoch, kde je odlišná cievna stena a rezistentné arterioly). Pri zvýšení objemu krvi v systole je absorbované viac svetelných lúčov a tak na fotodiodu dopadá menej svetelných lúčov ako v diastole, kde je absorpcia nižšia. Tvar pulzovej vlny ovplyvňuje mnoho faktorov (vek, pohlavie, telesná výška, telesná zdatnosť, srdcová frekvencia, kondícia, trénovanosť)
Rizikové faktory, ktoré ovplyvňujú arteriálnu tuhosť: vek, genetické faktory, pohlavie, diabetes mellitus, hyperlypoproteinémia, vysoký krvný tlak, lieky, fajčenie, obezita.
Je to neinvazívne vyšetrenie, ktoré nás informuje o stave periferného cievného systému a stave kardiovaskulárneho systému. Pletyzmografická metóda je založená na princípe priechodu svetelných lúčov cez tkaniva vyšetrovanej časti. Zaznamenané informácie sú spracované a následne vyhdnotené v podobe pulzných vĺn prostredníctvom pletyzmografickej krivky – APG (akcelerovaná pulzná vlna).
Postupné zanášanie ciev a zmenšujúci sa prietok cirkulácie krvi v cievach.
udáva hodnotu tepovej frekvencie v pokoji. Optimum je 65-72 tepov/minútu. Hodnoty vyššie poukazujú na poruchy kardiovaskulárneho systému. U športovcov sú hodnoty okolo 40-60 tepov /min v norme.
zaznamenáva % zastúpenie stavu ciev a mieru ich aterosklerotického poškodenia. Hodnoty 1-3 sú v norme, svedčia o dobrom stave ciev, hodnota 4-5 predstavuje zhoršený stav ciev, rozvinutá arterioskleróza, vysoký krvný tlak a možný diabetes typu 2, hodnoty 6-7 predstavujú ohrozenie organizmu, poruchy krvnej cirkulácie a rozšírenú arteriosklerózu.
Obr.2 Prierez zdravej tepny a zúženej tepny
Obr. 3 Úplne upchatie cievy
získava sa z krivky APG (akcelerovanej pulzovej vlny), z ktorej možno vyčítať nasledovné informácie:
Tab. č.2
Úroveň | Stav ciev a krvná cirkulácia |
1. | Dobrá |
2. | Dobrá, ale môže sa zhoršovať |
3-4. | Začiatok degeneratívnych procesov |
5. | Zhoršujúci stav |
6-7. | Poruchy cirkulácie i celkového stavu ciev |
Arterioskleróza je zhrubnutie a zníženie elasticity tepien vplyvom ukladania aterogenných látok ( tukových látok, krvných buniek, fibrózneho tkaniva, vápnika do stien tepien). Spôsobuje zníženie prietoku krvi a nedostatočného prekrvenie príslušného orgánu. Môže dôjsť k uvoľneniu zrazeniny- trombu, jej rozšírenia do iných oblastí a vzniku akútneho nedokrvenia príslušného orgánu.
Ateroskleróza vedie k rôznym závažným komplikáciám ako je infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda.
Nebezpečenstvo ďalšieho progresu aterosklerózy:
Faktory podieľajúce sa na rozvoji aterosklerózy:
Riziko aterosklerózy stúpa s vekom, do istej miery ho ovplyvňujú genetické predpoklady a väčšie riziko sa vyskytuje u mužov ako u žien pred menopauzou (po menopauze sú ženy ohrozené kardiovaskulárnymi ochoreniami viac ako muži).