V nasledujúcom článku Vám ukážeme, ako sa odzrkadlí vplyv tréningu a stravy na výsledkoch zo spiroergometrie. Porovnávali sme dvoch športovcov. Prvý z nich, Miro, absolvoval prvú diagnostiku vo februári a následnú po 10 mesiacoch systematického tréningu v decembri. Druhý z nich, Peter, absolvoval prvú diagnostiku v marci, tesne pred začiatkom pretekovej sezóny a ďalšiu v októbri, čo bolo približne po mesiaci voľna počas prechodného obdobia po sezóne. U Mira uvidíme výrazné zlepšenie ukazovateľov spôsobené správnym a efektívnym tréningom. U Petra zaznamenáme rozdiel keď sa dostával do top formy pred začiatkom sezóny a po mesiaci „ničnerobenia“ pred začatím prípravy na ďalšiu sezónu.

Miro

U Mira môžeme ako prvé poznamenať úbytok hmotnosti, spôsobenej hlavne úbytkom tuku. S tým súvisí aj ďalší parameter a to VO2max. Dosť dôležitý ukazovateľ kondície alebo trénovanosti. Je to relatívny ukazovateľ, čiže prepočítaný na kilogram telesnej hmotnosti. Zníženie váhy automaticky zvýšilo VO2max. Keby sme si to vypočítali, zmena hmotnosti  spôsobila nárast o cca 3,2ml/kg/min. Keďže Mirovi sa ale VO2max zvýšilo o 8 ml/kg/min. je jasné že tých zvyšných 4,8 ml/kg/min. je reálny nárast výkonnosti. Čo je veľmi slušný nárast za vcelku krátke obdobie.

Ďalšie zaujímavé údaje sú srdcová frekvencia a rýchlosť. Maximálna srdcová frekvencia bola veľmi podobná pri oboch testoch, no anaeróbny prah sa znížil zo 160 na 155. Dá sa to vysvetliť celkovým poklesom srdcovej frekvencie pri rovnakom výkone ako dôsledok 10 mesačného vytrvalostného tréningu. Dôležité je, že maximálna srdcová frekvencia ostala zachovaná, resp. sa aj mierne zvýšila a takisto, že rýchlosť na anaeróbnom prahu bola pri druhom teste vyššia. Miro dosiahol aj vyššiu maximálnu rýchlosť až o 2km/h, z čoho je každému jasné, že sa musel výkonnostne zlepšiť.

Výrazný pozitívny rozdiel nastal aj v metabolickej trénovanosti. V prvom teste sa mu začali cukry zapájať už pri 7km rýchlosti, čo je rýchla chôdza. Zároveň to bolo pri srdcovej frekvencii len 101. Pri druhom teste sme zaznamenali až prekvapujúce zlepšenie. Hranica pokiaľ išiel len na tuky sa zvýšil až na 12km/h, čo už je tempo 5min./km. Odpovedajúca srdcová frekvencia bola 135. Správnym tréningom a stravou naučil svoj organizmus lepšie využívať tuky a šetriť si glykogén vo svaloch na neskôr. Aj maximálne spaľovanie tukov (Tuky max) a percento tukov na anaeróbnom prahu poukazuje na túto skutočnosť. Takto dokáže absolvovať viac tréningov a je schopný aj rýchlejšie doplniť zásoby a ísť na ďalší tréning.

Peter

Peter bol trochu iný prípad. 1.diagnostika nám ukázala jeho hodnoty vo výbornej forme a druhá, keď to povieme laicky, hodnoty keď bol „na dne“. Hovoríme ale o hodnotách počas toho istého ročného tréningového cyklu.

Vidíme, že hmotnosť ostala rovnaká. Napriek tomu VO2max kleslo o 5ml/kg/min. Čiže evidentný pokles výkonnosti. Keď to vezmeme ale z opačnej strany, pravdepodobne sa mu veľmi dobre podarila vyladiť forma na sezónu. S poklesom kondície a VO2max súvisí aj pokles maximálnej dosiahnutej rýchlosti a hlavne rýchlosti na anaeróbnom prahu. Keďže Peter aktívne športuje už mnoho rokov, nevidíme výrazný rozdiel v hodnotách srdcovej frekvencie.

Najvýraznejšie rozdiely nastali u Petra v jeho metabolizme. Keď bol vo forme, hodnoty mal naozaj výnimočné. Nie sú pre neho úplne prirodzené a boli dosiahnuté prísnym stravovacím režimom spojeným s tréningami, kedy sa snažil maximálne organizmus naučiť využívať tuky a sacharidy vo zvýšenej miere mu dával len pred pretekmi. Vidíme že keď tento striktný režim počas voľna po sezóne porušil, hodnoty výrazne poklesli. Pri prvej diagnostike dokázal „ísť“ len na tuky až do 14km rýchlosti (176 srdcová frekvencia) a maximálne vedel využiť až 1417 kcal za hodinu z tukov. Pri druhej diagnostike sa mu cukry začali zapájať už od začiatku (zóna spaľovania výhradne tukov ani nenastala) a už vedel maximálne využiť „len“ 909 kcal za hodinu. Len je v úvodzovkách, lebo je to aj tak veľmi dobré číslo, ale podstatne menej ako pri prvej diagnostike. Samozrejme sa mu muselo znížiť aj percento tukov na anaeróbnom prahu.

Keby sme porovnali len čísla dvoch rôznych ľudí, povedali by sme že prvý sa zlepšil a druhý zhoršil. Keď ale vychádzame z informácii o ich tréningových cykloch a stravovaní, hodnotenie bude úplne odlišné. Mirov tréning má správny smer a dôsledkom je celkové zvýšenie výkonu a zlepšenie metabolizmu. Peter zase optimálne vyladil formu na sezónu a jeho súčasný stav je len dôsledok oddychu po sezóne. Je pravdepodobné, že keď sa opäť pustí do tréningov, hodnoty budú stúpať a správnym zaťažením a stravou by mali byť ešte lepšie ako pri jeho prvej diagnostike.

Téma ktorá sa neustále omieľa v rôznych časopisoch a na internete. Skúsme sa teraz pozrieť na základné princípy výživy pred a počas výkonu na bicykli:

V prvom rade si treba uvedomiť, že neexistuje jednoznačná odpoveď na to, čo si dať pred výkonom a čo počas. Odpovede prečo je to tak sú dve:

• Je veľmi dôležité rozlišovať dĺžku a intenzitu výkonu a čo od výkonu očakávame.
• Každý sme individuálny a každému môže vyhovovať niečo iné. Takisto je na trhu nepreberné množstvo doplnkov a takisto každému môže najviac vyhovovať nejaký iný.

Tento článok Vám ukáže základné princípy ako voliť stravu pred a počas rôznych typov výkonu a potom už je len na Vás, ako si túto „skladačku“ poskladáte.

Treba si uvedomiť základnú vec, ktorou sa riadi naše telo. Čím nižšia intenzita výkonu, tým viac využíva naše telo ako zdroj energie tuky. Čím viac sa intenzita zvyšuje, tým sa využíva tukov menej a nahrádzajú ich cukry. Veľmi dôležitá je aj informácia, že priemerný človek má zásoby energie z cukrov (glykogén vo svaloch a pečeni) približne 2000kcal a z tukov sú to rádovo desaťtisíce (70kg človek s 12% tuku má zásobu cca 78 000kcal). Na prvý pohľad je jasné, že je dôležité vedieť využívať práve zásoby tukov, lebo tých máme nepomerne viac ako z cukrov. Malý háčik je ale v tom, že pri vyššej intenzite už telo musí siahať po cukroch a tie sa potom vedia relatívne rýchlo minúť a potom nastávajú energetické krízy a cyklistom dobre známy „hlaďák“.  Každý človek je individuálny a rovnako ako je rozdiel v našej výkonnosti môže byť rozdiel aj v našej tzv. metabolickej trénovanosti. To znamená niekto vie lepšie využívať tuky ako zdroj energie a cukry si šetrí na neskôr. U iného človeka sa môžu začať spaľovať cukrové zásoby omnoho skôr. Tieto dve osoby môžu určitú dobu podávať úplne rovnaký výkon, ale príde zlomový bod, kedy jednému dôjdu cukrové zásoby a bude musieť výrazne spomaliť, zatiaľ čo druhý bude pokračovať v rovnakom tempe. Ak by ste sa chceli dozvedieť v akom stave máte vytrénovaný Váš metabolizmus, dá sa to jednoducho zmerať záťažovou diagnostikou – spiroergometriou v Kompava centre Metflex v Žiline. Dozviete sa ako efektívne viete využívať tuky ako zdroj energie, koľko a kedy sa Vám zapájajú cukry a základné zlomové body (napríklad zónu spaľovania len tukov (ak takú vôbec máte), bod po ktorý tuky prevládajú nad cukrami a za ktorým začnú prevládať cukry, bod od ktorého už idete výhradne len na cukry).

Vytrvalostný tréning

Cieľom vytrvalostného tréningu by okrem zlepšenia kondície a základnej vytrvalosti malo byť aj zlepšenie Vášho metabolizmu a zeefektívnenie využívania energie z tukov.  Práve tu robí mnoho športovcov najväčšiu chybu, keď idú dlhý tréning a neustále majú potrebu doplňovať energiu rôznymi energetickými tyčinkami a gélmi – jednoducho sacharidmi. Naše telo potom siaha po tejto energii a nepotrebuje toľko využívať svoje tukové zásoby. A práve to by sme mali naše telo učiť. Maximálne využívať ako zdroj energie tuky. Ak ideme správnou intenzitou, naše telo tieto tuky bude spaľovať a keď mu nebudeme neustále doplňovať rôzne sacharidy, bude sa UČIŤ spaľovať tuky stále efektívnejšie.

Pred takýmto tréningom je veľmi vhodné jedlo s vyšším obsahom tukov a bielkovín (vajíčka na rôzne spôsoby, avokádo, rôzne druhy orechov a kľudne môže byť aj trochu najlepšie domácej slaninky). Samozrejme, takéto jedlo si treba dať v dostatočnom časovom predstihu pred tréningom. Ak idete kratší tréning ráno, je veľmi dobré ísť aj nalačno.

Počas tréningu nemusíte hneď pri prvom náznaku hladu siahnuť po nejakej tyčinke alebo sladkom ovocí. Skúste ísť chvíľu aj hladnejší a doplniť energiu, až keď už naozaj cítite že ju strácate. A opäť platí to isté, vyhýbať sa sacharidom. Skúste miesto energetickej tyčinky dať proteínovo-tukovú. Napríklad Welness bar. Niekto môže namietať, že bielkoviny sa ťažko trávia počas záťaže. Pri vysokej záťaži to môže byť pravda ale nie pri záťaži vytrvalostného tréningu. Táto tyčinka obsahuje aj tak „len“ 30% bielkovín a napriek tomu, že je proteínovo tuková má tiež 16% sacharidov čo úplne postačuje. Čiže aj v nej máte sacharidy, ale výrazne menej ako v bežnej energetickej tyčinke. Táto tyčinka Vám doplní energiu na oveľa dlhší čas ako energetická a nevplýva na inzulín a zvyšovanie hladiny cukru v krvi. Zaujímavým produktom na doplnenie energie počas vytrvalostného tréningu je aj Sport Premium Energy. Základom je špeciálny sacharid superstarch, ktorý keď to povieme jednoducho sa správa ako tuk. Doplní energiu, vôbec nevplýva na inzulín a tým pádom nezaznamenáte žiadne energetické výkyvy. Je to stabilná energia na dlhý čas a čo je najdôležitejšie, stále trénujete aj Váš metabolizmus na efektívnejšie spaľovanie tukov.

Intenzívny tréning (intervalový)

Trochu iná situácia je počas intenzívnych tréningov. Takýto tréning spravidla trvá kratšie, často sa strieda intenzita a celkovo je vyššia. Aj energetické nároky sú trochu odlišné. Ako zdroj energie budete využívať podstatne viac sacharidy. Po raňajkách ako sme písali pri vytrvalostnom tréningu by sa Vám asi ťažko išli náročné intervaly alebo kopce vysokou intenzitou. Ako posledné jedlo pred takýmto tréningom je vhodné voliť skôr ľahšie stráviteľné jedlo s prevahou sacharidov. Napríklad rôzne ovsené kaše, do ktorých je možné zamiešať aj trochu proteínu a veľmi vhodný je aj kokosový olej, pretože obsahuje MCT tuky, ktoré sú rýchlym zdrojom energie. Ak potrebujete doplniť energiu počas takéhoto tréningu, tu sa nebojte siahnuť aj po energetickej tyčinke 3 Energy bar. Okrem energie obsahuje aj mimoriadne silné dávky účinných látok L-karnitín, taurín a inozín ktoré opätovne doslova „nakopnú“ Váš výkon. Sport Premium Energy sa v takomto prípade osvedčí aj ako posledné predtréningové jedlo a samozrejme môže sa dávať aj počas.

Pretek

Pri pretekoch je dôležitá ich dĺžka. Čím sú preteky kratšie, tým je samozrejme aj vyššia intenzita a výživa sa bude podobať intervalovému tréningu. Na preteky trvajúce približne do 2 hodín sa nebojte na štart postaviť aj trochu hladnejší. Ak ste nepodcenili oddych a výživu dni pred pretekom, mali by ste byť dostatočne energeticky zásobení. Čiže posledné jedlo si dajte v dostatočnom časovom predstihu, aspoň 2-3 hodiny pred štartom. Malo by to byť opäť ľahko stráviteľné, prevažne sacharidové jedlo. Najvhodnejšie sú sacharidy s nízkym glykemickým indexom (pomalé cukry) a taktiež s nízkym obsahom vlákniny. Počas takýchto intenzívnych pretekov by ste pravdepodobne mali problém zjesť tyčinku alebo pevnú stravu, tak tu prichádzajú na rad energetické gély. K4 power gel je vhodné použiť tesne za polovicou pretekov. Potom by ste mali vydržať až do cieľa jazdiť na maximálny výkon 🙂

Počas dlhších pretekov bude veľmi dôležité ako ste si vytrénovali metabolizmus už počas tréningov. Čím viete lepšie využívať tuky, tým viac si ušetríte sacharidové zásoby na záverečné fázy pretekov kde sa bude rozhodovať o výsledku. Ak by ste si od začiatku pretekov začali dávať energetické gély, zbytočne sa Vám budú striedať fázy prudkého nárastu energie a následného poklesu. Pri dopĺňaní energie sa treba zamerať na prijímanie komplexných (pomalých) sacharidov. Sport Premium Energy je úplne ideálne jedlo v prvej polovici až dvoch tretinách takýchto pretekov. V druhej polovici alebo poslednej tretine už budú opäť ideálne gély. Keď ich už začnete dávať, mali by ste postupne skracovať interval medzi jednotlivými podaniami. Gél Vám síce veľmi rýchlo doplní energiu, ale nevydrží tak dlho ako po Sport Premium Energy.

Keď už poznáte takéto základné princípy stravy pred a počas výkonu, teraz je už len na Vás, aby ste si otestovali čo je pre Vás to najlepšie a najideálnejšie. Aby ste si tréning aj pretek mohli naplno vychutnať 🙂

Tréning základnej vytrvalosti, alebo takzvaný „objemový tréning“, inými slovami aj budovanie aeróbneho základu, je akoby základným kameňom tréningovej pyramídy. Môžete si to predstaviť ako základy pre Váš dom. Keď ho postavíte na pevných betónových základoch, bude stáť dlhé desaťročia. Môžete ho ale postaviť aj jednoducho a lacno na hlinenom základe. Čo myslíte, koľko daždivých dní takto vydrží? Podobne to bude aj s Vašim výkonom a športovou formou. Môžete vynechať objemový tréning a využitím intervalového sa dostať do formy, ale tá forma Vám vydrží asi tak dlho ako dom na hlinenom základe. Každé jedny preteky budú ako dážď pôsobiaci na hlinený dom a doslova bude „zmývať“ Vašu formu. Keď naopak postavíte svoju formu a výkon na pevnom aeróbnom základe, budete podávať stabilné a vyrovnané výkony počas celej pretekovej sezóny.

tréningová pyramída

Ako teda trénovať?

                Práve tento typ tréningu sa u mnohých športovcov teší veľkej obľube. Prakticky sa jedná o súvisle zaťaženie v dĺžke trvania 30min. až približne 6 hodín, prípadne aj viac. Dĺžku zaťaženia musíte prispôsobiť dĺžke pretekov. Ak sa chystáte na hodinové preteky, nepotrebujete absolvovať 6-hodinové tréningy. No ak na nejaký ultramaratón alebo ironman, tak aj 6-hodinový tréning by mal byť súčasťou tréningového procesu.

               Najdôležitejšia je ale správna intenzita. Najpresnejšie si ju určíte spiroergometrickým meraním alebo laktátovou krivkou. Viac o tréningových pásmach sa dočítate tu. Približne si ju môžete odhadnúť ako 70-80% z maximálnej srdcovej frekvencie. Je to taká intenzita zaťaženia, pri ktorej sa musíte vedieť bez problémov rozprávať. Preto sa takýto tréning dá absolvovať aj v skupine, no jej členovia musia byť približne rovnakej výkonnosti. Naopak veľkou chybou je ak výkonnostne slabší športovec sa snaží udržať s tými lepšími, jeho srdcová frekvencia stúpa a z tréningu základnej vytrvalosti sa stane zbytočne ťažký tempový tréning. Keď sa to často opakuje, tak miesto budovania aeróbneho základu sa športovec pretrénuje.

               Ideálny terén je rovinatý alebo s miernymi kopcami. Najlepšie sa Vám podarí „ustrážiť“ si správnu srdcovú frekvenciu. Skúsenejší športovci vedia absolvovať tento tréning aj v kopcovitom profile. Na bicykli si vedia zaradiť ľahší prevod a aj strmší kopec vyjsť podobným úsilím ako idú po rovine. Na behu je vhodné v strmšom kopci prejsť radšej do chôdze.

                Z hľadiska zaradenia vytrvalostného tréningu, najdôležitejšie je zaradovať tento tréning prvé 2-3 mesiace prípravy. V tomto období by mal tvoriť minimálne 80-90% celkového týždenného objemu. Po tomto čase sa objem v tejto intenzite postupne znižuje a nahradia ho tréningy vyššou intenzitou, no stále sa vyskytuje v značnej miere a to platí počas celého ročného tréningového cyklu. Z týždenného hľadiska, môžeme takýto tréning zaradiť aj viac krát po sebe alebo aj po náročnejšom tréningu.

Prínosy vytrvalostného tréningu

Pri tomto type tréningu Vám zosilňujú pomalé svalové vlákna, ktoré sa učia lepšie využívať kyslík ku tvorbe energie. Tým pádom Váš organizmus bude vedieť lepšie využívať tukové zdroje energie a šetriť si zásoby glykogénu. Glykogén sa na rozdiel od tukov rýchlo vyčerpá a v takom prípade dochádza k prudkému pokles výkonu. Takisto sa zvyšuje počet mitochondrii, ktoré sú akoby našou elektrárňou – vyrábajú energiu v bunke. Celkovo sa zlepšuje imunita organizmu.